Zima, Zimička » The Roseletters
50488
post-template-default,single,single-post,postid-50488,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Zima, Zimička

Padajúce vločky, slnečné lúče prebíjajúce sa pomedzi mraky, jemný zimný vánok, ktorý nám rozstrapatí vlasy, smejúce sa a naháňajúce sa deti,  štekot psov. Vyštípané líčka, červený nos, skrehnuté ruky šúchajúce o seba v snahe zohriať si ich a ľudia zababušení v tých najhrubších vetrovkách, šáloch a čiapkach. Takéto počasie a takúto atmosféru máme teraz my  tu, na strednom Slovensku.

untitled-0591

Ako si užívate posledné dni vy? Ja rozhodne naplno, ako vždy. Či už fotografujem, vymýšľam nové nápady na články, čítam knihy, trávim čas s rodinou, priateľom, kamarátmi, či pozerám rozprávky typické na toto obdobie a či jazdím na koni. V prvý deň, keď nám nasnežilo po dlhšom čase, som sledovala z okna môjho domu utekajúce deti ťahajúce za sebou sánky a lopáre. Ich detský smiech bol pre mňa nákazlivý. Sledovala som ich s úsmevom na perách a spomínala na staré dobré časy, keď som bola v ich veku. Rozveselení chlapci naháňajúci dievčatá a dievčatá frflajúce či plačúce, že dostali “púder“. Aj tak to vždy bola ale zábava. Koho by nebavilo guľovanie? O stavaní bunkrov a snehuliakov radšej ani nehovorím. Aké to bolo krásne. Musela som si to zopakovať. No a čo, že mám 18 rokov, mám právo sa zabávať do sýtosti ako chcem, nech si o mne myslia čo chcú.

untitled

U dedka môjho priateľa sme vytiahli staré, zaprášené sánky, ktoré už roky stáli na jednom mieste. Srdiečko mi až poskočilo od prívalu radosti, až som sa mala chuť rozbehnúť a rozkričať sa ako malá. Hneď som si na ne musela  sadnúť a nechala som sa pekne krásne voziť ulicami, až kým sme nedošli na obrovské lúky, ktoré máme za dedinou. Mamy detí na nás pozerali nejako čudne, čo už. Hlavne že nám bolo dobre. Ak nerátam, že som si necítila končeky prstov, necítila som si ani nos, končeky vlasov sa mi farbili mrazom do biela a že som si skoro vybila zuby, čo mi tak drkotali. Očividne nie som zvyknutá na takúto zimu, už nejaký ten rok žiadna zima predsa ani nebola, ale páči sa mi to. Sánkovanie som si neskutočne užila. Vždy som bola ja tá, čo sedela vzadu. Jednak preto, že nie je dobré, keď šoférujem ja a z druhého dôvodu, že by som mohla zo sánok skorej zoskočiť, keby dačo. 😀 Užívala som si vietor vo vlasoch, rýchlosť a nádherný výhľad so západom slnka, ktorý sa nám naskytol. Stihli sme sa zabávať ešte aj s fotoaparátom a porobili sme pár pekných záberov ako môžete vidieť, guľovačku sme ale nestihli. Nabudúce. Vracajúc sa domov, som sa cestou ešte kĺzala po ľade, prestala som až vtedy, keď ma skoro vyrútilo aj s foťákom a statívom. Doma som sa ledva vyzliekla, čo som bola ako cencúľ a ešte ma stále jemne drkoce, ako píšem tieto slová. Myslím, že ale šálka horúceho kakaa to napraví.

S láskou, Ruženka.

 

Photography: Jaroslav Dvorský

10 komentárov
  • Tie fotky su uplne carovne 🙂 aj ja som strasne rada, ze konecne po dlhom case je poriadna zima ako ma byt,treba si to uzit

    http://Www.petitejardin.sk

    5.1.2017 at 16:54
  • Páni, nádherné fotky. Jak moc vám závidím sníh, tady v Praze není pomalu ani cenťák (a to se občas pár vloček z nebes snese). A sáně? Jé. Jsem ráda, že alespoň někdo si zimy může užívat do skonání. 🙂

    5.1.2017 at 21:36
  • František Baran
    Odpovedať

    Krásne😀😉

    6.1.2017 at 8:54
  • František Baran
    Odpovedať

    Úžasné😀

    6.1.2017 at 17:36
  • Nádherné fotky. Jsem okouzlena!
    Jinak upřímně řečeno miluji bobování, stavění sněhuláka a koulovačky. Miluji to. A je mi jedno jak moc jsem pak zmrzlá nebo kolik modřin si odnesu. K zimě to patří a já to miluji a je mi fuk, že mi je 19. Kousek dětské duše ve mně stále je a očividně i v tobě. Hýčkej ji. 🙂

    6.1.2017 at 18:44
  • Nádherné fotky♡♡♡

    7.1.2017 at 19:20

Post a Comment

„Žádný člověk není tak bohatý, aby mohl koupit svoji minulost.“ Oscar Wilde