Všade čierna » The Roseletters
51002
post-template-default,single,single-post,postid-51002,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Všade čierna

Myslím, že každý z nás má občas ťažké obdobie. Obdobie, kedy je veľmi smutný a veľmi slabý. Obdobie, kedy vidíme všetko čierno, kedy máme pocit, že na všetko sme sami. Obdobie, kedy sa už nevládzeme pretvarovať, kedy už nevládzeme sa tváriť a hovoriť, že všetko je vporiadku, kedy už nevládzeme sa smiať, kedy sa stalo niečo, čo nás tak veľmi zasiahlo a tak veľmi zmenilo. Obdobie, kedy si želáme na všetko zabudnúť a želáme pohnúť sa vpred. Bohužiaľ, tak jednoduché to však nie je.

Stále sa snažíme, snažíme  sa žiť a snažíme sa byť silný. Avšak stále nachádzame sa v kolotoči, nekonečnom kolotoči, ktorý nám nespôsobuje radosť a ktorý nás nedokáže nakopnúť.  Dni sú jednotvárne, nevnímame okolie, nevnímame krásu okolo nás, ľudí ktorí sa nám prihovárajú, nevšímame si naše potreby, naše túžby, nechutí nám nič, veľakrát sa vyhýbame mnohým veciam, ľuďom. Naše myšlienky nie sú vôbec pozitívne. Čierna farba sa stáva našim najlepším priateľom… A každý z nás má na toto svoje dôvody. Či už sú to rodinné a partnerské problémy, problémy v práci a či v škole. Každý z nás, prežíva toto obdobie po svojom. Niektorí ľudia sa obklopujú tými inými, snažia sa byť neustále v spoločnosti, snažia sa komunikovať a snažia sa žiť. Potom sú tu tí, ktorí sa uzatvoria do seba a svoje problémy, svoje myšlienky a trápenia skryjú hlboko v sebe. Navonok vyzerajú úplne vporiadku, smejú sa, vyzerajú byť šťastný. Bohužiaľ tak len vyzerajú. Vo vnútri sa cítia prázdny, cítia sa byť sami, nikomu to však nepovedia. Jedno však viem, že je to tá ťažšia cesta, predsa je jednoduchšie sa vyrozprávať niekomu, podeliť sa o tú ťarchu na pleciach, nechať sa niekým rozosmiať, aj keď len na chvíľu. Kým som teda ja? Som tá, ktorá hľadá oporu v iných, alebo tá, ktorá sa uzatvorí do seba? A kým si ty?…

4 komentáre
  • Vau, Ruženka 💞 nádherné fotografie. Ale nič neboj, zlé obdobie vždy vystrieda lepšie. Tak to v živote chodí. A prajem ti aby si sa ničí netrápila a bola čo najšťastnejšia 💞

    27.5.2017 at 17:36
  • Nikola Sladáková
    Odpovedať

    Vystihla si moje pocity, nádherný článok a fotky top 🙂

    27.5.2017 at 17:37

Post a Comment

„Muži nedovedou ocenit vlastní ženy. To přenechávají druhým.“ Oscar Wilde