Predĺžený víkend v Bratislave » The Roseletters
51032
post-template-default,single,single-post,postid-51032,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Predĺžený víkend v Bratislave

Ahojte! 🙂 Ako už mnohí viete z môjho intagramu, kde som vás neustále spamovala a spamujem fotkami, posledných pár dní som strávila v Bratislave a vrátila som sa domov až dnes. Bol to veľmi spontánny výlet s kamarátkou, kedy sme si v sobotu povedali áno a v nedeľu ráno už cestovali. Síce našim prvotným cieľom bol protikorupčný študentský pochod, Bratislavu sme si stihli užiť do sýta, až sa nám odtiaľ nechcelo odísť.

Deň prvý

V prvý deň nám počasie veľmi neprialo, teda popravde lialo ako z krhly a fúkalo. Boli sme zúfalé, pretože sme v kufri mali len čisto letné veci, šaty, tričká na ramienka, šortky a žabky. Keď sa nad tým tak zamyslím, vždy keď ja niekde vycestujem, čistou náhodou sa spustí búrka, či padá sneh a či krupy. Nevadí, začínam si na to zvykať. Našťastie  sme však išli na návštevu ku kamarátkinej rodine, objednali si pizzu, napchávali sa, rozprávali a večer sa pobrali smerom do Dúbravky. Na byt sme došli mokré do nitky. Jediný dáždnik, ktorý som si zbalila v posledných sekundách odchodu doslúžil a neustále sa nám prevracal. Predstavte si búrku, dve dievčatá v šortkách s rupsakmi na chrbte, s kuframi obrovskými v rukách a jeden dáždnik medzi nimi, ktorý bol potrhaný, obrátený a celkovo neplnil svoju funkciu. Ľudia z áut museli mať z nás psinu. Nevadí, na izbe sme sa prezliekli a utekali do Auparku, kde sme mali  v pláne vykúpiť obchody, teda ja. No aj tak som si nič nekúpila, boli sme moc hladné na to, ako sme neskôr zistili. Už bolo dosť neskoro a my sme sa zhrozili, že nemáme nič na večeru a ani na raňajky. Do tesca sme doslovne utekali a na byte si nadávali, že sa napchávame o 11 večer všetkým možným. Docela hektická nedeľa však?

Deň druhý

Druhý deň bol neskutočne úžasný a tak únavný, že sme ani nepomysleli na to, že by sme sa mali ísť niekde zabaviť večer. Len čo sme došli na izbu, v momente sme zaspali. Ráno sme vstávali skutočne veľmi skoro a veľmi nás potešilo, keď sme videli, ako sa slnečné lúče  prebíjaju cez záclony. Našou prvou zástavkou bol Bratislavský hrad, ktorý ma snáď nikdy neomrzí. Urobili sme si tu snáď milión fotiek, no väčšina je takých, z ktorých mi je do plaču od smiechu  a zhrozenia, či sme tak skutočne vyzerali a zaprisahávam sa, že ich nikto nikdy neuvidí okrem mňa a kámošky. To by bola hanba.  Na hrade sme pobudli nejaký ten čas, sadli sme si ku fontáne, slnili sa, rozprávali, jedli a premýšlali, či tu vôbec môžeme jesť. No čo. Ďalšou zástavkou bolo centrum a bol čas na obed. Najedli sme sa skvele pod hradom v skvelej spoločnosti, dali si aj kávičku a koláčik. A opäť sme frflali, že my sme sem snáď prišli len jesť. Kamarátka si pre pokoj duše dala na izbe zakaždým aspoň po 10 brušákov, z čoho som sa strašne smiala. O 5 večer sme sa pobrali na námestie Slobody podporiť protikorupčný pochod a čistou náhodou sme sa ocitli na čele pochodu. Prekvapilo ma, aké obrovské množstvo ľudí sa tu stretlo. Boli sme hlava na hlave. Atmosféra bola veľmi priateľská. Bol to pre mňa popravde zážitok. Po pochode sa všetci pekne rozpŕchli a my sme sa večer pobrali v žabkách na Slavín, aj keď sme nemali potuchy kde to vôbec je. V žabkách, pretože sa mi spravil strašný otlak na malíčku a ja som celý čas krívala. To ma ale nezastavilo. Na Slavín sme sa už nejako dostali a obdivovali krásny výhľad na časť Bratislavy. Boli tam aj chlapci, ktorí sa hrali na frajerov, nadávali a nahlas rozprávali, že nás idú zavolať na byt. S kamarátkou sme sa tak strašne rozčertili, že sme sa navzájom museli ťahať preč, aby sme tam nešli za nimi a nepovedali svoje. No veď by skúsili, ja nervózna kvôli malíčku, naše povahy a ešte aj slzný sprej v kabelke… 😀 Strašne sme sa smiali. Bol už večer a my prosím pekne sme nemali poňatia ako sa dostať na byt. Pýtali sme sa snáď každého a voláko nás zakaždým každý poslal inam. Nakoniec nám jeden povedal, nech nasledujeme drôty pre trolejbus a nejako sme šťastlivo došli. 🙂

Deň tretí

Dnes sme už cestovali domov unavené zo skvelého výletu plného zážitkov. Teším sa nabudúce. 🙂

 

S láskou Ruženka

No Comments

Post a Comment

„Proti blbosti i bohové bojují marně.“ Jan Werich