Praha druhý deň » The Roseletters
51091
post-template-default,single,single-post,postid-51091,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Praha druhý deň

Sníval sa mi krásny sen a práve keď schyľovalo k tomu najlepšiemu, budíček začal zvoniť presne o 4:50. Precitla som, otvorila som oči a rukou hľadala mobil, aby som ten nepríjemný zvuk mohla vypnúť. Vypla som a prvá moja myšlienka bola – Som mŕtva. Druhá myšlienka ma však už dokonale prebrala –  Dnes sa musím dostaviť sama na hlavné nádražie električkami a metrom bez toho, aby som sa stratila, pretože ma na stanici budú čakať spolužiaci. Bola to pre mňa výzva a ja som ju zvládla.

 

Na stanici som už stretla dôverne známe tváre, svojich kamarátov a všetci sme sa pobrali na ubytovňu. Myslím, že ľudia v metre vôbec neboli nadšení, nakoľko sme zaplnili každý kúsok posledného miesta a furt niekoho búchali taškami a kuframi. Čo už. Keď sme sa ubytovali kúsok od Pražského hradu, pešo sme sa vybrali na Karlov most. Cestou naň som obdivovala snáď každučkú budovu, každučkú vežičku, uličku a kaviareň. Neustále ma prekvapovalo, aké je to mesto krásne, aké je obrovské a úplne odlišné od našej Bratislavy. Na Karlovom moste sme vychytali dobrý čas. Totižto na ňom nebolo ešte tak veľa ľudí, ako deň predtým poobede. Veľmi sa mi na ňom páčilo a celý čas som premýšľala o tom, aké by to bolo prechádzať sa po ňom celkom sama. Výhľad z neho bol úžasný. Cvakala som všetko možné a nemožné. Robili sme si s kamarátmi množstvo fotiek, smiali sme sa a zabávali. Najviac sa nám rátalo, že keď sme sa fotili s dievčatami, fotili si nás aj iný ľudia, predovšetkým mám pocit, že sme na každej fotke nejakého Japonca či Kórejca. Bavilo ma sledovať aj ľudí, rôzne národnosti. Páčilo sa mi počúvať rôzne jazyky, veľakrát som sa započúvala do angličtiny a tešila sa, že rozumiem. Páčilo sa mi pozorovať, ako ľudia chodia oblečení, aké majú črty tváre. Ďalšou našou zástavkou bolo Staré mesto a samozrejme Orloj. Práve tu sme dostali 2 hodiny voľna a s kamarátkami som tento čas využila na ochutnávku trdelníka so zmrzlinou, čokoládou a jahodami. Boli sme z trdelníka  tak plné, že nám bolo až zle. Hlavne že nám ale veľmi chutilo. Rozprávali sme sa pri fontáne, osviežovali sa vodou ktorú vypúšťalo auto na chodníky, nakoľko sme mali pocit, že je hádam 40 stupňov, sledovali sme letiace bubliny a naháňajúce deti. Čo ma však najviac zaujalo, boli mladí huslisti, pri ktorých postál snáď každý človek. To ako hrali, chytalo za srdce. Bola som z nich nadšená. Boli neskutočný. Našou treťou zástavkou bolo Václavské námestie, ktoré sme letmo obišli a s kamarátkami sa radšej pobrali metrom na Čierny most do obchodného centra. Cítili sme sa tak trošku rebelsky, nakoľko každý bol na námestí. Došli sme však vporiadku a boli hrdé na seba, ako sa vieme orientovať. Toto isté sme spravili aj večer, kedy som navrhla kamarátkam, že by bolo krásne sa prejsť pri západe slnka popri Vltave. Neľutoval nikto. Až na to, že sme boli všetci veľmi uchodení  a unavení zo slnka, bolo skvele. 🙂

1 Comment

Post a Comment

„Proti blbosti i bohové bojují marně.“ Jan Werich