Neusiedler See » The Roseletters
51151
post-template-default,single,single-post,postid-51151,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Neusiedler See

Ani som len netušila, že z rodinnej dovolenky v Piešťanoch  a následnej návšteve Bratislavy, kde mi býva sestra, skončím nakoniec v Rakúsku. A to presnejšie na  Neusiedler See – teda Neziderskom jazere a jeho okolí. Tie dva dni, ktoré som tu strávila, som si užila naplno. Cítila som sa  tak neskutočne slobodne, všade okolo mňa cudzí ľudia, krajina, zvyky a jazyky, predovšetkým samozrejme ten nemecký. Popravde som dúfala, že ma žiaden Rakúšan ani neosloví, pretože by som mu nerozumela ani za mak, nakoľko  nemčina nie je absolútne moja silná stránka. To mi však nevyšlo vôbec, niekoľkokrát ma oslovili, ale angličtina to istila. Aspoň som si ju aj trošku precvičila, čo je super. Ľudia sa mi tu zdali veľmi príjemní, dokonca jedna teta za mnou utekala, len aby mi podala padnutú vec…. Moje dojmy z tejto časti krajiny sú veľmi príjemné, okolie je jednoducho božské a tie ich krásne dedinky na starší spôsob ma uchvátil. Všade v dedinkách sú vysedené kvety, všetko je úplne čistunké, všade nejaké malé námestie a okolo ciest posadený vinič, veterné turbíny… 🙂

Prvý deň v Rakúsku sme mali zamračené, bolo však príjemne teplo a pofukoval slabý vietor. Autom sme zaparkovali v nejakom obrovskom parku, kde parkovali aj všetky autá a zložili si z auta bicykle. Zistili sme si totiž predtým, že tu majú skvelé a kvalitné cyklotrasy do celého okolia, no predovšetkým okolo Neziderského jazera, ktoré zasahuje až do Maďarska. V prvý deň sme sa držali blízko a ako prvé sme navštívili maják. Cítila som sa normálne ako pri mori, pretože voda nebola úplne pokojná a to jazero bolo jednoducho obrovské. Ako som sa zadívala do diaľky, do očí mi padli ľudia, ktorí boli cca 600 metrov od brehu a oni skrátka stáli na vlastných nohách. Úplne ma to šokovalo a myslela som si, že ma spočiatku klame zrak. Oni ale skutočne stáli a voda im bola tak po brucho, ani to. Neskôr som si na internete zistila, že toto jazero je jedným s najnižšou priemernou hĺbkou v Európe. Priemerná hĺbka je 0,6 až 0,8m a najväčšia hĺbka je 2 metre. Na kúpanie však počasie nebolo a tak sme sa vybrali cyklotrasou okolo jazera. Všade bola prírodná a chránená rezervácia. Počas bicyklovania som sledovala divé vtáky a rôzne iné malé zvieratá. Všade takisto okolo boli kone  a drevené výhliadky. Normálne to bol raj pre mňa, ešte tie kone do toho… Nezašli sme však ani moc ďaleko a mračná sa postupne čoraz viac hromadili a začal fúkať čoraz silnejší vietor. Okamžite sme sa otočili a bicyklovali rýchlo naspäť  k autám. Pomerne sme to stihli. No takú búrku som snáď ešte nezažila. Normálne som mala problém udržať rovnováhu a nič som nevidela. K autu sme však došli vporiadku, a aj keď síce premočení, stále však šťastní a nadšení z tohto  miesta.

Na druhý deň sme sa tentoraz vychystali na cyklotúru, prešli sme asi vyše 50 kilometrov a ani zďaleka sme sa neposunuli o moc. Cyklotrasa viedla aj cez rôzne dedinky, tak sme mohli pozorovať aj bežný život domácich. Bola som z tejto túry trochu už unavená, pretože slnko pálilo poriadne, čiže kúpanie po tejto cyklotúre padlo vhod. Voda v Neziderskom jazere bola letná a všade bol “piesok“, čo bolo perfektné.  Ako som kráčala ďalej a ďalej od brehu, pýtala som sa seba samej, že dokelu kedy bude tá voda hlbšia. Nakoniec som to vzdala a plávala aj v takej po kolená dobre že nie. 😀 Potom som došla už aj do hlbokej (pod prsia) a bavila sa, že nedovidím na breh pomaly ani. Fakticky som si to užila, kvôli vetru sa vytvárali neustále vlny a ja sa stále proti nim plávala. Všade naokolo boli ľudia, smiech…. Tu sa určite chcem vrátiť.  🙂

1 Comment
  • Pekné zábery a zaujímavý výlet.

    Ak sa môžem pokúsiť o radu, skús si dať pozor na vymenené slovosledy, máš to v texte viackrát. Napr, „Nakoniec som to vzdala a plávala aj v takej po kolená dobre že nie.“, je podľa mňa zvláštna veta. Aj keď, možno to tak pre efekt malo byť 🙂

    3.7.2017 at 23:49

Post a Comment