Navštívila som kúpeľné mesto » The Roseletters
51128
post-template-default,single,single-post,postid-51128,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Navštívila som kúpeľné mesto

Nikdy sa neteším na domáce dovolenky tak, ako na dovolenky v zahraničí. Predsa len, už len tá myšlienka cudziny, iného jazyka, kultúry a  ľudí je vždy o niečo viac vzrušujúcejšia. Môžem však povedať, že dovolenku v Piešťanoch som si užila tak  ako sa patrí. Strávila som veľa času so sestrou, s rodinou a všetci sme si oddýchli. Odniesli sme si kopu nových zážitkov, spoznaní a mám pocit že aj pár kíl, pretože v hoteli v ktorom sme bývali, varil kuchár šialene dobré jedlá a ako schválne obrovitánske porcie. A aj keď som bola neustále v pohybe, či už sa bicyklovala, korčuľovala, plávala, behala… asi to nestačilo. 😀

Prvý deň v Piešťanoch sme využili na prieskum. Vybrali sme sa na bicykle a rozhodli sa obísť celé jazero Sĺňava. Bolo nádherne. Počasie podvečer bolo už veľmi príjemné. Pofukoval príjemný letný vánok a bicyklovať sa pri západe slnka bolo jednoducho kúzelné. Po bicyklovaní sme sa večer vrátili do hotela a ako najväčší blázni po tme sme sa všetci išli hodiť do bazéna a ochkali, aká studená voda bola. Teda ja. Nikdy sa nedokážem osmeliť, niekedy stojím nad bazénom aj 10 minút, až ma niekto tam nakoniec hodí. Ranné vstávanie bolo pre mňa hrozné, pre teplo v noci som nemohla zaspať a raňajky bývali veľmi skoro. No dobre. O 8 ráno. Ale aj tak je to podľa mňa skoro. Na dovolenku sa chodí predsa oddýchnuť si a ja mám pocit, že umieram ako píšem tieto riadky. Dnes nad ránom bol neskutočný pocit si ľahnúť do vlastnej postele po toľkom čase a spať dokedy chcem. Totižto posledný mesiac som bola neustále na cestách, alebo som bola sem tam  v škole a  či pracovala. Fyzicky som unavená, psychicky však oddýchnutá a vyrovnaná ako nikdy. Naspäť ale k mojej návšteve kúpeľného mesta. Nasledujúci deň som strávila kúpaním sa v bazéne, opaľovaním ( je zo mňa černoška ) a korčuľovaním sa popri jazere. Takisto som navštívila konečne aj mesto, prechádzala sa uličkami, parkami, lízala zmrzlinu, fotila som, navštívila botanickú záhradu, sledovala pávy a rôzne vtáčiky v parku, sledovala lode a užívala si každý okamih. Nasledujúci deň som sa vybrala na plavbu loďou  a vychytala snáď to najlepšie miesto. A to presne na predku lode, kde som mala úžasný výhľad. Mala som pocit, ako keby som na lodi Titanic, úplne sama, vlasy, ktoré mi strapatil vietor, loď rozrážajúca vodu….úplná romantika. 😀 Tento deň som potom už len leňošila pri bazéne, dobrej knižke a dobrej spoločnosti. Nasledujúci deň som sa pobalila a vybrali sme sa zaviesť sestru do Bratislavy a pritom vôbec netušili, že nakoniec skončíme v Rakúsku, kde sme zažili kopec nových zážitkov. O nich zase nabudúce. 😉

No Comments

Post a Comment

„Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká, aby byl a je, tak má být to, co je a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“ Jan Werich