Moje jarné prázdniny » The Roseletters
50784
post-template-default,single,single-post,postid-50784,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Moje jarné prázdniny

Ahojte! 🙂  Jarné prázdniny sú už za mnou a teraz si musím opäť zvykať na dennodenný, školský kolobeh, každodenné vstávanie, ktoré je snáď asi najväčším utrpením pre mňa a iné. Kiežby tie prázdniny trvali o niečo dlhšie.

Aké boli moje prázdniny? Jedným slovom BOŽSKÉ. Neskutočne som si oddýchla, cestovala som, venovala som sa činnostiam, ktoré ma napĺňajú. Predovšetkým to je jazdenie na koni, uvedomila som si ako veľmi mi to chýbalo, ako veľmi som pri tom šťastná, ako ma to napĺňa, ako len vtedy môžem hodiť za hlavu všetky moje starosti, ktoré neustále pribúdajú. Takisto som veľmi cestovala po Slovensku. Na začiatku prázdnin som navštívila sestru v Bratislave, strávila som tam jednu noc, pochodili sme snáď celú Bratislavu, bola som tak unavená, no zároveň šťastná…. avšak viac o tomto výlete si  môžete prečítať tu. Navštívila som aj Banskú Bystricu a predovšetkým čas trávila v nákupnom centre, z ktorého som už bola trošku otrávená, avšak skvelý obed ma prebral. Stihla som aj menší rodinný výlet  a to v najnavštevovanejšej osade Vlkolínec.

Vlkolínec:

Bolo zamračené nedeľné ráno. Premýšľala som, ako by som mohla využiť tento posledný deň prázdnin a v tom mi napadlo, ako už dávno som nenavštívila túto nádhernú osadu ( a to bývam pár kilometrov ďalej )  s historickými dreveničkami, tradíciami a zvykmi. Zobrala som fotoaparát, svojho psa a vybrali sme sa autom k nášmu cieľu. No dobre, šoféroval ocino, aj keď by som sa mala už asi prekonať a šoférovať aj ja, nakoľko vodičák už mám dosť dlho, nechať sa odviesť je predsa však jednoduchšie… 😀  Keď sme došli na Vlkolínec, začalo sa veľmi zmrákať, ale počasie nám vydržalo. Práveže tomu dodalo ešte zaujímavú, trošku aj strašidelnú atmosféru. Však uvidíte na fotkách. Po osade sme sa prechádzali asi hodinku, ja som fotila všetko možné a popritom kričala na psa (Dastíka), nech láskavo nebreše na ostatných ľudí. Normálne som sa za neho hanbila. No čo, hlavne že je chutný a malý. Vybrali sme sa aj na menšiu túru na Malino Brdo a ďakovala som, že som si neobula biele tenisky superstari, pretože biele by už asi nikdy neboli. Určite odporúčam tú malinkú osadu navštíviť, je tu skvelý čerstvý vzduch a človek si príjemne oddýchne.

 

S láskou Ruženka

4 komentáre
  • Laura
    Odpovedať

    A teraz sa cítim ako lenivá voš 😂 Krásne fotky a pekne spísané 😊

    9.3.2017 at 20:31
  • Krásné fotky i článek ♡

    11.3.2017 at 11:47
  • Krásný článek, já jarní prázdniny zase proležela nemocná doma, asi mám špatnou karmu.. btw dokonalé fotky! ♥
    Ps. Po půl roce jsem se vrátila ke psaní, tak budu moc ráda, když se podíváš na můj blog.

    11.3.2017 at 18:30

Post a Comment

„O chytré ženské je nouze. Konečně o chytré mužské zrovna tak.“ Jan Werich