Medzi riadkami » The Roseletters
50886
post-template-default,single,single-post,postid-50886,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Medzi riadkami

Milý denníček

Nemôžem tomu uveriť. S blogovaním som začala len pár mesiacov dozadu, vlastne…presne po Vianociach a dnes mám už vyše 10 000 zhliadnutí. O takomto čísle sa mi ani nesnívalo  a ani som nepremýšľala nad tým, že niekedy moju tvorbu bude sledovať toľko ľudí a že sa budú ku mne vracať, aby si mohli prečítať môj najnovší článok.

Vieš, keď som začínala, mala som veľký strach, strach z okolia, čo si o mne pomyslí a bude hovoriť. Avšak vďaka pár ľudom, ktorým som sa s tým zverila, ma podporilo a zároveň tým posunulo vpred. Skúsila som to a naučila sa, že v živote sa oplatí snívať. Snívať a ísť si za tým. Ja som už ako malá snívala, že bude zo mňa spisovateľka. Ako maličká som písala rôzne básne, rôzne príbehy a doteraz mi ostalo to, že žiaden papier, ktorý sa mi dostane pod ruky nezostane prázdny. Dnes však viem, že byť spisovateľkou bol len detský sen, už to mojim snom nie je, to však neznamená, že nemilujem písanie. Milujem ho a ako. Vždy keď mi je do plaču, mám potrebu sa vypísať, vždy keď som šťastná, keď zažijem nové dobrodružstvo, potrebujem to mať na papieri. O trapasoch ani nehovorím, asi by som si mohla aj založiť vlastnú knihu, o ne by veru núdza nebola. Písanie ma robí šťastnou, písanie ma upokojuje, nech je to už o čomkoľvek. Pamätám si, ako som raz cestovala vlakom a len tak si vytiahla papier a pero a začala si písať. Ľudia na mňa pozerali ako na zjavenie, mne to však v tom momente bolo jedno. Naučila som sa, že vždy a stále  sa na teba bude niekto pozerať kritickými očami, či už budeš robiť niečo odlišne, niečo podľa neho nesprávne, keď už len nezladíš oblečenie podľa najnovšieho trendu, keď si objednáš pizzu a pritom nevyzeráš ako modelka z časopisu, keď namiesto party v piatok zostaneš doma a radšej si prečítaš knihu, pozrieš seriál a či zostaneš s rodinou. Vždy bude niekto proti tebe. Teraz už ale viem, že ak chceme byť aspoň trochu viac šťastný, netreba sa pozastavovať nad druhými ľuďmi, držať sa len tých, ktorí nás posúvajú vpred, ktorí nám vždy vyčaria úsmev na tvári a sú k nám úprimní v každej situácii. Viem, že netreba sa báť prvých krokov k našim snom, viem, že nikdy nemôžeme poľaviť a až po nejakom čase uvidíme zmysel toho všetkého.  🙂

S láskou Ruženka

5 komentárov
  • Nech ťa to baví ešte veľmi dlho ❤️ Nádherný článok, prekrásne fotky ❤️

    15.4.2017 at 16:41
  • Saša
    Odpovedať

    Ani sa nečudujem, že máš toľko zhliadnutí…. velmi dobre sa všetko od teba číta 😘💖💖

    15.4.2017 at 18:08
  • Doufám, že tě to bude bavit i nadále a gratuluji ke krásnému číslu! 🙂

    20.4.2017 at 9:49

Post a Comment