Listujem v denníčku » The Roseletters
50514
post-template-default,single,single-post,postid-50514,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Listujem v denníčku

Ako iste viete, dnešný deň je prvý deň v tomto roku. Už pred niekoľkými hodinami premenili cifru v dátume na novú, ktorá bude trvať ďalších 365 dní. Ďalšie nové skúsenosti, nové zážitky, lásky, sklamania a pre mnohých aj poučenia zo svojich chýb.

Keď si spomeniem, čo všetko som zažila v minulom roku, teraz sa už iba usmievam. Som zdravá, mám strechu nad hlavou, vždy teplé jedlo na stole, vlastnú posteľ a mám rodinu a priateľov. Cítim sa šťastne a bohato. Prečo? Pretože viem, že mnoho ľudí vôbec nemá takéto šťastie, aké mám ja, aké máte možno aj vy. Najhoršie na tom je, že ľudia si to často krát neuvedomujú. Vidia len tie zlé veci, veci ktoré sa im nepodarili, ktoré nemajú a chvíle, ktoré neboli vôbec radostné. Lenže život nikdy nepôjde podľa našich predstáv, nikde nie je továreň na plnenie našich prianí, našich prosieb. A preto ma všetky moje trápenia a neúspechy  posunuli vpred. Je zo mňa človek skúsenejší, vyrovnanejší a vyspelejší. Nechcem myslieť na to, čo bolo zlé. Som toho názoru, že  čo bolo, bolo , treba sa pozerať vpred, kráčať vzpriamene, usmievať sa, dávať si nové ciele, hľadať nové sny a plniť si ich.

západ slnka

Ako si listujem v mojom denníčku, nemôžem sa neusmievať. Ako som sa rozčuľovala a zbytočne vzrušovala nad banálnymi vecami, nad ktorými sa teraz iba smejem a krútim hlavou nad sebou, svojimi pocitmi. Pobavila som sa veľmi aj nad pár riadkami, kde som opisovala moju cestu do školy, kedy som omeškala autobus a kvôli tomu si takmer vytkla členok na opätkoch, ktoré som si dala asi po 100 rokoch + som ich nejakým spôsobom nepochopiteľným pre mňa roztrhla. Áno, takto som ja chodila po meste. Ako to máte dievčatá vy s opätkami? Keď vidím ženy behať v 10 centimetrových lodičkách, vždy onemiem. Zatiaľ keď ja si predstavujem seba v nich, tak zároveň si predstavujem moju nohu v dlahe.  Späť ale k denníčku. Práve čítam riadky, kde opisujem bicyklovanie s mojím psom v košíku zavesenom na volante a auto, ktoré nás kompletne ofŕkalo a následné výlevy zlosti a preklínania šoféra. Riadky, kde sa ma nejaký podivný chlapci snažili zbaliť. Riadky, kde opisujem moje strihanie vlasov. Upozorňujem, že na začiatku minulého roka, som si dala nádherne dlhé vlasy ostrihať nad plecia. Najviac som sa pobavila nad slovami „ Išla som ako námesačná, moja hlava mi hovorila, aby som sa otočila späť, avšak moje nohy stále kráčali vpred. Kaderníčke som ukázala fotky, posadila sa a začala som sa zmierovať s mojím osudom. Keď som však začula prvé strihnutie nožníc a následne videla padajúce vlasy, pred očami sa mi zatmelo a takmer som odpadla.“ Riadky, kedy som bola zababušená v perinke s príjemnou knižkou a kedy som akože umierala, zatiaľ čo moji spolužiaci mali hodiny, ktoré nenávidím. Napríklad matematiku. Riadky, kde jasám radosťou nad úspešne urobenou autoškolou. Čítam aj také riadky, kde som sa škriepila s mojim rodičmi, pre nič a teraz mi to je ľúto. Kedy som nemala náladu a videla všetko čierno. Riadky, kde som mala komplexy zo svojej postavy. Riadky, kde som navštívila kopec nových miest. Ako som sa prechádzala ulicami Bratislavy, ako som lízala zmrzlinu v Olomouci s najlepšími kamarátkami, ako som sa brodila v snehu na Štrbskom plese, ako som popíjala punč vo Viedni a ako som sa rozhodla pre písanie blogu.

 

Chcela by som vám všetkým, ktorí čítate tieto riadky popriať šťastný Nový rok 2017, veľa zdravia, šťastia, lásky, úspechov a pokoja v ňom.

S láskou, Ruženka.

 

Moje motto: Najkrajšie v živote sú objatia, úsmevy, rodina, láska, priatelia, bozky, smiech a radosť. Nie preto, že sú zadarmo, ale preto, že sú nenahraditeľné.

1 Comment
  • Michaela
    Odpovedať

    Úžasné 🙂

    2.1.2017 at 10:25

Post a Comment

„Zamilovat se do sebe - to je románek na celý život.“ Oscar Wilde