Jeden rok » The Roseletters
51283
post-template-default,single,single-post,postid-51283,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Jeden rok

Takto pred rokom bolo všetko iné.  A tak, keď sa obzriem späť, uvedomujem si, že jeden rok môže zmeniť mnoho v živote človeka.

 

Niekto si môže povedať, že rok je krátka doba na to, aby sa niečo zmenilo, pretože čas beží veľmi rýchlo, rýchlejšie než si my sami uvedomujeme. To je síce pravda, ja ale verím, že každým rokom a či dňom, sa stávame skúsenejšími, múdrejšími a vyspelejšími. Za túto krátku dobu môže človek stratiť niekoho, koho z celého srdca miloval. Môže sa stratiť na svojej vlastnej ceste, môže zažiť sklamanie,  prehry, ktoré ho posunú vpred, alebo mu podlomia kolená a  takisto môže zažiť aj výhry, môže do jeho života vojsť osoba, ktorá mu vyčarí úsmev na tvári, dá mu nový zmysel a pomôže mu a možno, on sám sa bude musieť postaviť na vlastné nohy a kráčať ďalej.

 

Vieš, nie všetko, čo je krásne, má vydržať navždy. Niektorí ľudia majú prísť do tvojho života, ukázať ti, čo je správne a čo nie, ukázať ti, kým môžeš byť, naučiť ťa milovať a vážiť si seba samého. Avšak nie každý človek s nami ostane navždy. Nezostáva nám nič iné, len byť vďační za všetko čo nám dali, za ich úsmev, povzbudivé a láskavé slová, za podporu a občasné nakopnutie, ktoré potrebuje každý z nás a my sa musíme naučiť len kráčať ďalej, aj keď viem, že to nie je veľakrát jednoduché.

Za túto krátku dobu, človek môže zažiť aj množstvo prehier a je len na ňom, či dovolí, aby mu ovládli celú myseľ a život. Poznáte ten pocit, keď máte strach povedať niektorým ľuďom svoje sny, svoje ciele? Strach, pretože ak by sa vám to nepodarilo, tak by vás vysmiali a povedali, že mali pravdu?  Aj keď je to veľmi ťažké, treba sa naučiť si viac veriť a stáť si za svojim. Pokiaľ je to to, čo skutočne chceš a dáš do toho svoje srdce a svoju vôľu, dokážeš to. Niekedy je však pravda, že život sa s nami veľakrát pohráva. Myslím si ale, že je lepšie prehrať svoj vlastný boj, ako boj vnuknutý niekým iným. Preto je len na nás, či sa rozhodneme kráčať po ceste, ktorá je priama, no nie je tá, ktorá nás na konci naplní, alebo odbočiť z cesty a vydať sa tou, ktorá síce je kľukatá a  pri ktorej sa občas budeš cítiť stratený, zároveň však  v hĺbke srdca budeš vedieť, že kráčaš správne, nech ťa zavedie už kamkoľvek. Buď odvážny tak, aby si neskôr neľutoval, že si “to“ neskúsil.

S láskou Ruženka

No Comments

Post a Comment