Chorôbkovo » The Roseletters
50712
post-template-default,single,single-post,postid-50712,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Chorôbkovo

Ahojte! Namiesto toho, aby som pilne študovala v škole, leňoším doma v posteli, napchávam sa samými dobrotami, čítam knihu, pozerám seriály a filmy, popíjam medovo-citrónový čaj a okolo mňa sa hŕby kopa vreckoviek + kašlem tak, že sa čudujem, že mi susedka ešte neklope na okno. Áno, som chorá. Už sa tá choroba musela nalepiť očividne aj na mňa, veď predsa ma už nebude obchádzať tak ako takmer celý rok. Ach. Ale je mi dobre, aspoň teraz si môžem na chvíľu oddýchnuť, venovať sa len sebe, načerpať novú inšpiráciu a najmä silu.

Raňajky do postele

Aký je to ale luxus, že raňajky do postele! Toto práve mám. Nie je nič lepšie, ako si vychutnať skvelé raňajky v teplúčkej posteli, najmä ak je von sychravé počasie. Byť zababušená v tej najhrubšej deke až po konček nosa, vedľa odfukujúci pes, vôňa čerstvého pečiva, jahôd a ich chuť, toto je moje. Keby mi takéto raňajky ešte tak pripravil niekto, môj chlap. Viete si to predstaviť?

Čítanie kníh

Čítanie kníh patrí ku jednej z mojich najobľúbenejších činností. Od sestry ako vianočný darček som dostala skvelú knihu od Paula Coelha.  Pre mňa je on úžasným autorom, jeho knihy nie sú vôbec jednoduché na čítanie, každá veta nesie nejakú myšlienku, sú hlboko inšpiratívne, sú o živote a sú často založené na faktoch, ako aj kniha, ktorú čítam – Špiónka. Táto kniha ma veľmi zaujala. Ako je vôbec možné, že táto obyčajno-neobyčajná žena sa zapísala do histórie? Že chudobné dievča dobylo Paríž v období 1. svetovej vojny? Kto to vlastne bol? Mata Hari, alebo jej pravým menom Margaretha Zelle, sa necítila ako obyčajná žena, cítila sa byť iná a chcela sa odlíšiť. Nazývaná aj ako osudová žena, exotická tanečnica a dôverníčka tých najvplyvnejších  a najbohatších mužov z tejto doby. Prečo sa rozhodla viesť takýto život? Život plný rozkoše, intríg a dobrodružstva. Prečo opustila svoju jedinú dcéru a stratila význam v slove „ LÁSKA “? A prečo ju opustili všetci, keď ich najviac potrebovala? Jej posledné slová boli : ,, Neviem, či si ma budúcnosť bude pamätať, ale ak áno, želala by som si, aby na mňa nikto nepozeral ako na obeť, ale ako na niekoho, kto mal odvahu ísť vpred. Zaplatila som za to cenu, ktorú som musela. “

Túto knihu vrelo odporúčam! 🙂

Pozeranie seriálov a filmov

Veľa ľudí pokladá za pozeranie filmov či seriálov za stratu času. Aj ja som pokladala, ale ak to človek pozerá aj za iným účelom, určite to strata času nie je. Všetko čo pozerám, pozerám v angličtine. Robím to preto, aby som sa v tomto jazyku zlepšila, nakoľko jazyky hýbu svetom a angličtina sa pokladá už za samozrejmosť a ešte sa aj pri pozeraní zabavím, oddýchnem. Čo vlastne pozerám? Zo seriálov určite The Big Bang Theory , z čoho idem veľakrát do kolien od smiechu a z filmov čo príde, naposledy som si kukla Passengers a Avatara, bola to pecka! Súhlasíš so mnou?

Maznanie sa so zvieratkami

Opäť jedna z najobľúbenejších činností! Milujem pučiť všetko huňaté, malinké, ňuňavé s mokrým ňufáčikom. To je ako droga pre mňa, keď vidím nejaké zviera, mám chuť si to zobrať do postele a nepustiť. Aj keď mi občas ten môj pes (Dastík) lezie na nervy, pretože to furt otravuje, aj tak by som ho nedala ani za milión. Tie jeho obrovské kukadlá a furt vyplazený jazyk…stelesnená dokonalosť. Nesmiem ešte zabudnúť ani na  môjho škrečka… 😀

S láskou Ruženka 

6 komentárov
  • Také na mě něco leze, jsem z toho pořádně přešlá, nemůžu být zrovna teď nemocná :/ Koukám, že ty si v rámci možností svou nemoc užíváš 🙂 Hlavně, aby ti bylo brzy dobře. Jinak Dastík je opravdu fešák 🙂 Máš krásné fotky.

    8.2.2017 at 17:34
  • Paula Coelha mám ráda 🙂 jinak máš moc pěkné fotky 😉

    9.2.2017 at 22:32
  • Brzo se uzdrav, vím, jaká je to otrava, když je člověku špatně a nic pořádně nemůže dělat. I když ty si to očividně užíváš. 😀 Já jsem letos už také stihla být nemocná a do toho jsem musela ještě cestovat škola – domov (= škola v Praze a domov o 130 km dál) a to je opravdu hrozný nápor na organismus. A to nemluvím o minulém roce, kdy jsem také tu cestu musela podstoupit, jednou s horečkou jak blázen a podruhé se zánětem ledvin. :/
    Pejsek má roztomilý kukuč. 🙂 A těmi jahodami si mi docela udělala chutě. 😀

    11.2.2017 at 21:10

Post a Comment

„Nikdy se nesměji nejlépe. Bojím se, že by to mohlo být naposledy.“ Jan Werich