Between the lines » The Roseletters
51196
post-template-default,single,single-post,postid-51196,single-format-standard,edgt-core-1.1.2,ajax_fade,page_not_loaded,,vigor-ver-1.8.1, vertical_menu_with_scroll,smooth_scroll,fade_push_text_top,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2.1,vc_responsive

Between the lines

When I was walking through the forests and mountain meadows, I only perceived the nature around me and when I rode through on a motorcycle my blood was full of adrenaline and I simply felt free and happy, I realised that I was finally breathing. Yes, I was so happy. I realised how I had stopped perceiving my surroundings and the beauty around me and how I focused on work and things, which are not so important for me now. I forgot how beautiful my country is, how beautiful it is to lay on the grass and watch the stars in the sky, how beautiful it is spending time with my family, friends and laugh and how beautiful “dancing in the rain“ is.

 

Keď som sa prechádzala pred pár dňami lesmi, horskými lúkami a vnímala len prírodu okolo seba a keď som jazdila na motorke a v krvi som mala množstvo adrenalínu a cítila som sa jednoducho slobodne a šťastne, uvedomila som si, že konečne “dýcham“. Áno, bolo som neskutočne šťastná. Uvedomila som si, ako som prestala vnímať okolie a krásu okolo seba, ako som sa zamerala len na prácu a na veci, ktoré pre mňa už teraz nie sú tak dôležité.  Zabudla som, aká je nádherná moja krajina, aké nádherné je  ležať na tráve a pozorovať hviezdy, ako je nádherné tráviť čas s rodinou, kamarátmi a smiať sa a ako je nádherné “tancovať v daždi“.

Yes, I want to travel as does every young person, I want to get to know new countries, people, habits and traditions. I want to travel around the world.  However, I realised how little I knew about my own country, where I was born, the country which is home for me. I decided to change all of this. I try not to dream all the time, but I try to live in the present and make it beautiful. I try not to plan, because I know that the most beautiful moments, stories and adventures arise spontaneously. I know it is hard to “dance in the rain“ when we are crying and have the feeling that we are weak and want to give up. But I know that there is no better feeling than standing up, smiling and taking a step forward. Sometimes the smallest step in the right direction ends up being the biggest step of your life. So, tip toe if you must, but take the step. I know that family and close friends are the most important people in our lives. It is a wonderful feeling when you have a person you can lean on, when you have a person who will support you and a person who you can trust. And yes, it is great being a kind person, but I know it is also important to be a little bit selfish and know how to say no. 🙂

 

Áno, túžim ako každý mladý človek cestovať, túžim spoznávať nové krajiny, ľudí, zvyky a tradície. Túžim precestovať celý svet. Avšak, uvedomila som si, ako málo poznám vlastnú krajinu, krajinu, kde som sa narodila, krajinu, ktorá mi je domovom. Rozhodla som sa toto všetko zmeniť. Snažím sa nesnívať celý čas, ale snažím sa žiť v prítomnosti a robiť ju krásnou. Snažím sa neplánovať, pretože viem, že tie najkrajšie okamihy, príbehy a dobrodružstvá vznikajú spontánne. Viem, že je ťažké “tancovať v daždi“, keď nám je do plaču a máme pocit, že už nevládzeme a chceme sa vzdať. Viem však aj to, že niet lepšieho pocitu, ako postaviť sa, usmiať sa a urobiť krok vpred. Verím, že aj ten najmenší krok v správnom smere končí ako ten najväčší krok tvoho života. Viem aj to, že rodina a či najbližší priatelia sú najdôležitejšie osoby v našich životoch. Je to skvelý pocit, keď sa máte o koho oprieť, keď máte niekoho, kto vás podporí, nakopne a ktorému skrátka môžete veriť. A áno, Je dobré byť milým človekom, ale viem, že je dôležité byť aj trochu sebecký a vedieť povedať nie. 🙂

No Comments

Post a Comment